Smrť partnera / partnerky / blízkej osoby patrí k desiatim najviac šokujúcim udalostiam v živote človeka.
Smútenie je proces, v priebehu ktorého sa pozostalá vyrovnáva s obrovskou stratou vo svojom živote, aby bola schopná ďalej kráčať životom.
Keď pozostalá úspešne prejde procesom smútenia, obrovská strata stále zostane stratou, ale pozostalá je schopná naďalej fungovať v bežnom živote, je schopná nájsť nový zmysel života a je schopná znova rozvíjať vzťahy so svojimi blízkymi osobami.
Môžeme si pomenovať 4 úlohy smútenia:
1. Prijať (akceptovať), že strata je skutočná
Keď niekto zomrie, vždy, aj vtedy keď je smrť očakávaná, sa objaví pocit, že sa to nestalo. Prvou úlohou smútenia je čeliť realite, naučiť sa žiť s tým, že blízka osoba je mŕtva, že je preč a že sa už nikdy nevráti. A stretnutie s ňou v tomto živote už nie je možné.
Opakom prijatia toho, že strata je skutočná je odmietanie toho, že ku strate došlo. Niekedy to môže mať podobu odmietania významu straty, alebo nezvratnosti straty.
2. Spracovať bolesť zo straty
Pri strate blízkeho človeka prežívajú pozostalí bolesť zo straty, ktorá môže mať rôzne podoby. Môže ísť o fyzickú bolesť, o emocionálnu bolesť alebo o bolesť spojenú so zmenou správania sa.
Bolesť zo straty môže mať aj podobu úzkosti, hnevu, pocitu viny, depresívnosti a osamelosti.
Druhou úlohou smútenia je nechať bolesť prebolieť, aby pozostalú táto bolesť prestala zaťažovať.
Ľudia v okolí pozostalej jej môžu radiť neefektívne spôsoby spracovania bolesti – aby v sebe bolesť potlačila, alebo pred ňou utiekla. Niektoré pozostalé to potom riešia užívaním alkoholu, liekov či drog.
Iný spôsob je vyhýbanie sa všetkému, čo zosnulého pripomína. To ale môže viesť k emočnému zrúteniu, alebo depresiám.
3. Prispôsobiť sa svetu bez zosnulého
Vonkajšie prispôsobenie sa
Pri každej bolestnej strate je zriedka hneď na začiatku jasné, čo pozostalá stratila. Strata manžela napríklad môže znamenať stratu spoločníka, účtovníka, sexuálneho partnera, záhradníka, opatrovateľa detí, poslucháča, toho, čo zohrieva posteľ atd, v závislosti od toho, aké roly zosnulý manžel za života zastával.
Pozostalá si potrebuje nájsť zmysel života a spôsob, ako v tom zmenenom svete prežiť aj po bolestnej strate blízkeho.
Vnútorné prispôsobenie sa
Strata milovanej osoby je výzvou pre pozostalú na upravenie si svojho vlastného sebaobrazu. Nehovoríme iba o tom, že by sa mala začať vnímať ako vdova, či smútiaci rodič/dieťa. Strata milovanej osoby často ohrozí pocit sebaúčinnosti (schopnosti prežiť a ovplyvňovať veci vo svojom živote).
Spirituálne prispôsobenie sa
Smrť môže otriasť základnými životnými hodnotami a filozofickými presvedčeniami človeka. Pozostalá môže stratiť vieru v to, že svet je bezpečné, priateľské a predvídateľné miesto. Môže tiež stratiť vieru v to, že je hodnotným človekom.
Ak pozostalá nerieši tretiu úlohu, tak nie je schopná prispôsobiť sa životu bez milovanej osoby. Také pozostalé idú samy proti sebe keď podporujú vlastnú bezmocnosť, nerozvíjajú zručnosti, ktoré potrebujú k zvládaniu životných úloh, alebo ak sa stiahnu zo sveta a nečelia požiadavkám okolia.
4. Nájsť trvalé spojenie so zosnulým v novom živote
Pozostalá by si mala nájsť také miesto pre zosnulého, ktoré jej umožní byť s ním v spojení a ktoré jej nebude brániť pokračovať v živote. Potrebujete nájsť spôsob, ako si pamätať milovaného blízkeho, mať ho pri sebe, ale zároveň žiť ďalej.
Smútenie končí vtedy, keď smútiaca už viac nemá v každodennom živote potrebu s prehnanou intenzitou vyvolávať spomienky na zosnulého.
Pripravenosť pozostalej vstúpiť do nových vzťahov neznamená, že sa „vzdá“ mŕtveho partnera, ale že pre neho nájde vhodné miesto vo svojom psychickom živote. Miesto, ktoré je dôležité, ale necháva priestor aj pre iných.
Proces smútenia obvykle zaberie 1 – 2 roky.
Tento proces môže byť komplikovaný rôznymi okolnosťami, ktoré môžu spôsobiť, že proces smútenia, vyrovnávania sa so stratou trvá oveľa oveľa dlhšie, alebo že sa pozostalá so stratou nikdy nevyrovná.
Komplikované smútenie môže byť spôsobené týmito faktormi:
1. Vzťahové faktory
keď má smútiaci k zosnulému protichodné emócie (láska – hnev – nenávisť – obviňovanie), alebo keď smrť otvorí staré rany.
2. Faktory okolností
napríklad v prípade, keď smrť nie je istá. To sa stáva v prípade nezvestných ľudí, kedy pozostalí stále dúfajú v návrat a nie sú schopní prejsť si procesom smútenia.
Ďalšie ťažkosti nastanú v prípade viacnásobnej straty, k akej dochádza počas zemetrasení, požiarov, havárií, alebo keď pri nehode zomrie veľa členov rodiny. Niekedy sa môže jednať o situácie, keď v priebehu krátkeho času zomrie nezávisle od seba viac členov rodiny a pozostalá proste nemá kapacitu odsmútiť smútok za všetkými zosnulými.
3. Faktory z minulosti
ak mali pozostalí v minulosti nespracované smútenie za iným členom rodiny. Patrí sem napríklad skorá strata rodiča, protichodné vzťahy so svojimi rodičmi, alebo nespracovaná tragická smrť člena rodiny.
4. Osobnostné faktory
ako je napríklad osobnosť, ktorá sa vyhýba pocitom bezmocnosti, alebo osobnosť, ktorá sama seba považuje za silného jedinca, ktorému sa nepatrí smútiť, lebo teraz všetko zostalo iba na nej. To sa môže stať napríklad v prípadoch, keď zostane sama žena s malými deťmi.
5. Sociálne faktory
napríklad v prípade samovraždy, alebo v prípade, keď človek a jeho okolie predstierajú, že k strate nedošlo. To sa často stáva napríklad v prípade umelého prerušenia tehotenstva, kedy o smútku okolie nevie a smútiaca o tom ani nikomu nechce povedať.
Ďalším faktorom je neprítomnosť sociálnej podpornej siete ľudí, ktorí zosnulého poznali a môžu sa pri smútení navzájom podporovať.
Je dôležité si uvedomiť, že smrť sama o sebe je šokujúcou udalosťou v živote pozostalých, ktorá v nich môže vytvoriť emočné bloky.
Aj faktory, ktoré spôsobujú komplikované smútenie veľmi často súvisia s emočnými blokmi.
Možno si kladiete otázku, či vo vás smrť blízkeho človeka vyvolala EMOČNÝ BLOK?
Zistite, či ste emočne zablokovaní.
Test emočných blokov (5 minút) vám odpovie na túto otázku.
Ak prežívate veľmi silné pocity smútku
a hľadáte niekoho, kto vám pomôže tieto pocity spracovať, objednajte sa na moju konzultáciu – emočné odblokovanie tu >>>
S pozdravom,
RNDr. Alexander Birčák
kouč a školiteľ
